Dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, kým sa nerozbije

Autor: Šárka Michalová | 16.10.2011 o 15:54 | (upravené 16.10.2011 o 16:14) Karma článku: 6,44 | Prečítané:  1230x

Potom ako som pochopila, že Honba za šťastím nikam nevedie a že žien, ktoré si tvrdia Som iná je viac, som sa zastavila. Zastavila a nechala sa unášať.

Potom ako som pochopila, že Honba za šťastím nikam nevedie a že žien, ktoré si tvrdia Som iná je viac, som sa zastavila. Zastavila a nechala sa unášať. Osudom, životom, neviem, vysvetlite si to po svojom. Zastavila som sa  a všetko čo ma trápilo som hodila za hlavu. Zmierila som sa s tým, že človek, ktorého som ľúbila ma nikdy ľúbiť nebude a takisto, že ten ktorý ľúbi mňa, má v mojom srdci rezervované len miesto kamaráta. Pochopila som, že nie vždy je všetko ako by sme chceli, no všetko je ako má byť.

A dnes pevne stojím nohami na zemi, nesnívam svoj život, žijem si svoj sen. Zmierená s tým, že som obetovala šťastie iných, len aby som bola šťastná ja. Zmierená s tým, že každá slza, ktorá bude vyplakaná mojou vinou, sa mi vráti. Zmierená s tým, že opäť budem za sebca.  No vedzte, že som zmierená aj s tým, že všetci raz pochopia jedno:  dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, kým sa nerozbije. Každá príležitosť má totiž obmedzenú trvanlivosť a nečudujte sa, že keď necháte niekoho dlho čakať, on sa nakoniec vyberie iným smerom a cesta späť je nemožná. Džbán sa rozbije a zlepiť ho bude nemožné, z tohto džbána sa viac nenapijete.

Poradím Vám. Nenechávajte si všetko na poslednú chvíľu a prosím, nič neodkladajte na zajtra. Neviete či zajtra bude, a ak bude, bude to opäť len obyčajný dnešok. Vykročte za svojim šťastím už dnes, verte mi, aj zadné vrátka, ktoré si nechávate otvorené „na potom", sa raz zatvoria. A nepomôžu slzy, prosby, plač. Potom už nepomôže nič.

Hoci Vám dnes neviem povedať čo ma na mojej ceste čaká a či je správne nestrácať čas, viem jedno, žiadne šťastie sa nezaobíde bez obetí. A nezáleží čo všetko na tej ceste stratím, viem, že podstatné veci ostanú stáť pri mne a ja pri nich. A hoci ešte neviem ako, ale ja boj o šťastie určite vyhrám. :)

Sama neviem kedy nastala táto zmena u mňa a kedy som pochopila, že všetko čo môžem urobiť dnes neodložím na zajtra a všetko prečo sa trápim dnes si do zajtrajška neprenesiem.  Neviem kedy, ale viem prečo. Pochopila som to vďaka úžasným ľuďom, ktorí mi boli oporou, dúhou či bútľavou vŕbou. Vďaka ľuďom, ktorí chápu moje chybičky, pretože vedia, že aj oni nejaké majú. Vďaka priateľom pri ktorých je všetko farebnejšie. Vďaka Vám.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?